Bažant (Phasianus colchicus) je jedným z najznámejších druhov pernatej zveri, ktorý sa vyskytuje v rôznych častiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Pôvodne pochádza z Ázie, no vďaka človeku sa rozšíril do mnohých ďalších oblastí, kde sa udomácnil. Bažanty sú obľúbené nielen pre svoj atraktívny vzhľad, ale aj pre svoju významnú úlohu v poľovníctve a gastronómii.
Biotop a prostredie
Bažanty obývajú rozmanité biotopy, pričom najviac im vyhovujú okraje lesov, krovinaté oblasti, polia a lúky. Potrebujú miesta, kde sa môžu skryť pred predátormi, no zároveň musia mať dostatok potravy. Najčastejšie sa vyskytujú v nížinách, ale dokážu sa prispôsobiť aj miernym horským oblastiam.
Veľkosť a vzhľad
Bažanty patria medzi stredne veľké vtáky. Samce dosahujú dĺžku tela 70 – 90 cm, pričom ich dlhý chvost môže mať až 50 cm. Hmotnosť sa pohybuje od 1 do 1,5 kg. Sú charakteristické nádherným sfarbením – samce majú lesklé perie s kovovými odleskami v odtieňoch červenej, zelenej, zlatej a modrej, zatiaľ čo samice sú nenápadne hnedé, čo im pomáha pri maskovaní.
Poddruhy bažantov
Existuje viacero poddruhov bažanta obyčajného (Phasianus colchicus), ktoré sa líšia farbou peria a mierne aj veľkosťou. Medzi najznámejšie patria:
- Bažant obyčajný (Phasianus colchicus colchicus) – pôvodný druh z Kaukazu.
- Bažant ringneck (Phasianus colchicus torquatus) – charakteristický bielym „golierom“ okolo krku.
- Bažant mongolský (Phasianus colchicus mongolicus) – väčší poddruh s tmavším perím.
- Bažant čínsky (Phasianus colchicus strauchi) – menší a pestrofarebný.
- Bažant korejský (Phasianus colchicus karpowi) – tmavší variant pochádzajúci z Kórey.
Strava a spôsob života
Bažanty sú všežravce a ich potrava je veľmi rozmanitá. Konzumujú semená, obilniny, bobule, mladé výhonky rastlín, ale aj hmyz, larvy či malé bezstavovce. Živia sa prevažne na zemi, kde si pomocou zobáka vyhrabávajú potravu. Sú skôr plaché a väčšinu dňa trávia ukryté v hustej vegetácii.
Rozmnožovanie a počet vajec
Bažanty sú polygamné vtáky, čo znamená, že jeden samec sa môže páriť s viacerými samicami. Po párení si sliepka stavia jednoduché hniezdo na zemi, často v hustej tráve alebo pod kríkmi. Znáška obsahuje približne 8 – 15 vajec, ktoré samica zahrieva asi 23 – 25 dní. Po vyliahnutí sú mláďatá veľmi rýchlo samostatné a už po niekoľkých hodinách opúšťajú hniezdo, pričom sa živia hmyzom a drobnými semienkami.
Prirodzení nepriatelia
Bažanty majú mnoho prirodzených nepriateľov. Medzi najvýznamnejších patria líšky, kuny, jastraby a sovy, ktoré lovia mláďatá aj dospelé jedince. Nebezpečenstvo predstavujú aj túlavé psy a mačky. Vajcia v hniezdach sú často korisťou ježkov, kún či vrán. Okrem predátorov na bažanty vplýva aj intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré ničí ich prirodzené prostredie.
Kulinárske využitie
Bažantie mäso je považované za delikatesu. Je tmavé, aromatické a má nízky obsah tuku, čo z neho robí zdravú alternatívu k bežnému hydinovému mäsu. Bažanta možno pripravovať na rôzne spôsoby – pečeného, duseného, v ragú alebo ako súčasť divinových špecialít. V strednej Európe je tradične podávaný s divinovou omáčkou, červenou kapustou a knedľou. Vďaka svojmu bohatému chuťovému profilu sa výborne hodí k výrazným koreninám, lesnému ovociu a červenému vínu.
Bažanty sú fascinujúce vtáky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v prírode aj v kultúre človeka. Či už ako symbol poľovníctva, alebo ako kulinárska pochúťka, ich prítomnosť obohacuje krajinu, ktorú obývajú.
Komentáre