Začnem trochu netradične:
Ako husi zachránili Rím
Jedna z najznámejších legiend o husiach pochádza zo starovekého Ríma a je spätá s udalosťami z roku 390 pred naším letopočtom, keď bol Rím napadnutý galským kmeňom Senónov vedeným Brennom.
Po bitke pri Allii, v ktorej Rimania utrpeli porážku, ustúpili zvyšky obyvateľstva a vojenských síl do Kapitolského vrchu, ktorý bol poslednou baštou mesta. Galovia sa snažili v noci potichu preniknúť na vrch, aby Rimanov prekvapili.
Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno, chované v Kapitolskom chráme, spustili veľký rozruch a gáganie. Ich hluk prebudil rímskeho vojaka Manlia Kapitolina, ktorý ako prvý zareagoval, varoval ostatných a odrazil útok Galov.
Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti. Na počesť husí boli v Ríme organizované slávnosti Júnonie a husi sa stali súčasťou rímskej mytológie ako ochrankyne mesta. Ironicky, psy, ktoré vtedy zlyhali, boli počas týchto slávností verejne trestané.
Druh husi a pôvod
Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca (Anser anser domesticus), ktorá pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Okrem nej existujú aj iné druhy, ako napr. hus labutia (Anser cygnoides domesticus), ktorá pochádza z východnej Ázie.
Hmotnosť samca a samice
Husi patria medzi ťažšie plemená hydiny.
- Samce (gunáre) dosahujú hmotnosť 5 – 10 kg (podľa plemena)
- Samice (husy) 4,5 – 8 kg. Plemená ako Emdenská hus alebo Toulouská hus patria medzi najťažšie.
Schopnosť lietať
Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú. Divo žijúce husi sú však vynikajúcimi migrujúcimi letcami.
Sociálne správanie a monogamia
Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 – 4 husy. V kôrdoch žijú v harmonickom spoločenstve a vedia si vytvoriť hierarchiu.
Hniezdenie a odchov mláďat
Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 – 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 – 32 dní. Husi sú dobré matky a mláčatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Mláďatá sú odolné a rýchlo rastúce, zvyčajne schopné samostatného pohybu už po pár hodinách.
Najvhodnejšia strava
Husi sú prevażne bylinožravce. Ich strava by mala obsahovať:
- čerstvú trávu, lucernu, ďatelinu
- obilniny (pšenica, ovos, kukurica)
- varené zemiaky (v malom množstve)
- minerálne doplnky (vápenec, grit)
Dôležité je zabezpečiť dostatok pastvy a čistej vody.
Odolnosť voči chladu a teplu
Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístřešok. Horústavy zle znášajú, preto potrebujú tieň a prístup k vode na ochladenie.
Dĺžka života
V prirodzených podmienkach sa husi dožívajú 10 – 15 rokov, niektoré aj viac. V intenzívnych chovoch sa často chovajú len niekoľko rokov kvôli produkčnej efektivite.
Úcle chovu
Husi sa chovajú na rôzne účely:
- Mäso – chutné, tmavšie a šťavnaté
- Vajcia – väčšie, s pevnou škrupinou (nie sú určené na bežnú konzumáciu ako slepačie)
- Perie – kvalitné na vankúše a prikrývky
- Pečeň (foie gras) – u niektorých plemien (napr. toulouská)
- Ozdobné plemená – pre vzhľad a spestrenie dvora (napr. hus s chocholkou)
Choroby
Husi sú pomerne odolné, no môžu trpieť chorobami ako:
- parazity (vnútorné a vonkajšie)
- salmonelóza
- aspergilóza
- choroby pečene pri prekene pri prek\u016rmovaní Prevencia zahŕňa čistotu, karanténu nových zvierat a vyváženú stravu.
Vzťah k ľuďom
Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako „prírodný alarm“ na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Vhodnou výchovou sa dajú socializovať a chovať aj ako domáce zvieratá.
Komentáre