Hus labuťovitá

hus labuťovitá

Hus labuťovitá (Anser cygnoides)

Druh husi

Hus labuťovitá je druh divokej husy, ktorý prirodzene obýva východnú Áziu. Vyznačuje sa štíhlou postavou, dlhým krkom a tmavým pruhom tiahnucim sa od temena po chrbát. Je priamym predkom niektorých domestikovaných plemien, najmä čínskej a africkej husi. V prírode sa správa ako sťahovavý vták a je zriedkavejšia ako európske druhy husí.

Pôvod druhu

Tento druh má pôvod v severovýchodnej Ázii – najmä v oblastiach Mongolska, severnej Číny a juhovýchodného Ruska. V zime migruje do teplejších oblastí, napríklad do juhovýchodnej Ázie. V minulosti sa domestikoval pred tisíckami rokov v Číne, odkiaľ pochádzajú niektoré dnes známe hospodárske plemená.

Hmotnosť samca a samice

  • Samec: 3,5 až 5 kg
  • Samica: 3 až 4,5 kg
    Hus labuťovitá je teda stredne veľkým druhom husi, s elegantným a štíhlym telom.

Schopnosť lietať

Ako typická divoká hus má výborné letové schopnosti. Dokáže preletieť aj dlhé vzdialenosti počas migrácie. V zajatí, ak má dostatočný priestor a zdravé perie, je taktiež schopná lietať, preto je často potrebné zabezpečiť voliéru alebo ochranné opatrenia.

Ako žijú – monogamné alebo v kŕdli?

Husi labuťovité sú počas väčšiny roka spoločenské a žijú v kŕdľoch. V období rozmnožovania však vytvárajú monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj niekoľko rokov. Partneri si navzájom pomáhajú, najmä pri ochrane hniezda a mláďat. V mimohniezdnom období sú tolerantné a zdržujú sa v skupinách.

Ako dokážu sedieť na vajciach, koľko ich znesú a ako odchovajú mladé

Samica kladie obvykle 5 až 8 vajec do hniezda vystlaného rastlinným materiálom a perím. Inkubácia trvá približne 28 až 30 dní. Na vajciach sedí výlučne samica, zatiaľ čo samec hniezdo stráži. Po vyliahnutí sa mláďatá rýchlo postavia na nohy a rodičia ich vedú k vode, kde sa začínajú samostatne živiť. Obaja rodičia mláďatá ochraňujú pred predátormi.

Aká je najvhodnejšia strava

V prírode sa hus labuťovitá živí prevažne:

  • vodnými rastlinami,
  • trávou,
  • semienkami,
  • drobnými bezstavovcami.

V zajatí je ideálna pestrá a prirodzená strava:

  • čerstvá tráva alebo lucerna,
  • zelenina (napr. šalát, kapusta),
  • obilie (pšenica, ovos, jačmeň),
  • minerálne doplnky na podporu zdravia a pevnosti vajec.

Zásadný je aj prístup k čistej vode na pitie a plávanie.

Odolnosť voči chladu a teplu

Hus labuťovitá je výborne prispôsobená chladnému podnebiu, keďže hniezdi v severných oblastiach Ázie. Zvláda aj vysoké letné teploty, pokiaľ má prístup k vode na ochladenie. V zajatí však potrebuje ochranu pred prievanom, vlhkosťou a extrémnymi výkyvmi počasia.

Aká je dĺžka života

V prirodzených podmienkach sa dožíva 10 až 15 rokov. Pri chove v zajatí, kde má zabezpečené optimálne podmienky a veterinárnu starostlivosť, sa môže dožiť aj viac než 20 rokov.

Za akým účelom sa chová – mäso, vajcia, perie, pečeň, ozdobné plemeno

Hus labuťovitá sa vo voľnej prírode nechová na produkčné účely, ale je dôležitá ako predok domácich plemien (napr. čínska hus). V zajatí sa často chová ako ozdobné plemeno v zoologických záhradách, parkoch či súkromných chovoch. Vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a zaujímavému správaniu je obľúbená najmä medzi milovníkmi vodného vtáctva.

Majú nejaké špecifické choroby?

Hus labuťovitá je pomerne odolná voči chorobám, najmä vo voľnej prírode. V zajatí sa však môžu vyskytnúť:

  • parazity (vnútorné aj vonkajšie),
  • ochorenia dýchacích ciest (najmä pri vlhkom alebo znečistenom prostredí),
  • zápaly nôh pri nevhodnej podstielke,
  • poruchy trávenia pri nevhodnej strave.

Dôležitá je prevencia – čistota, kvalitná strava a veterinárna kontrola.

Aký majú prístup k ľuďom

Divoké husi labuťovité sú prirodzene plaché a opatrné voči človeku. V zajatí, ak sú odchované ručne alebo majú častý kontakt s ľuďmi, si dokážu vybudovať určitú dôveru. Napriek tomu sú spravidla menej kontaktné ako domáce plemená a v období hniezdenia môžu byť teritoriálne.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *