Zoznámte sa s TOP 5 druhmi hrabavej hydiny

Austrálsky hrabavec

Hrabavá hydina je súčasťou radu vtákov zvaného hrabavce (Galliformes). Tento rad zahŕňa mnohé známe druhy, ako sú sliepky, morky, bažanty, prepelice, pávie, jarabice a ďalšie. Rozlišujeme ich na divé druhy a domestikované (chované) formy.

🐦 Počet druhov hrabavej hydiny vo voľnej prírode (divé druhy):

  • V prírode poznáme približne 290 – 300 druhov hrabavcov.
  • Tieto druhy sú rozdelené do asi 5 čeľadí, z ktorých najznámejšie sú:
    • Phasianidae (bažantovité – sliepky, bažanty, jarabice, morky, pávy…)
    • Odontophoridae (americké prepelice)
    • Numididae (perličkovité – perličky)
    • Megapodiidae (hrabavce z Oceánie – napr. austrálske hrabavce)
    • Cracidae (kúry, hoky a guany z Južnej Ameriky)

🐓 Domestikované druhy hrabavej hydiny (bežne chované druhy):

V hospodárstve sa bežne chová niekoľko druhov, ktoré vznikli domestikáciou divokých foriem:

  1. Sliepka domáca (Gallus gallus domesticus) – domestikovaná z divokej bankivskej sliepky
  2. Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) – z divokej morky z Ameriky
  3. Perlička domáca (Numida meleagris) – z africkej divokej perličky
  4. Prepelica japonská/domáca (Coturnix japonica) – z ázijskej prepelice
  5. Páv korunkatý (Pavo cristatus) – niektoré sa chovajú ako okrasné druhy, nie vyslovene hydina na produkciu
  6. (Menej časté) – Bažant, jarabica, niekedy chované na mäso či pre poľovníctvo

Zhrnutie:

  • Divé druhy hrabavcov: cca 290 – 300 druhov
  • Domestikovaných druhov hydiny: cca 5 – 6 základných druhov, z ktorých existujú stovky plemien (napr. stovky plemien sliepok)

Divé druhy hrabavcov (Galliformes)

🔸 Bažantovité (Phasianidae)

Najväčšia čeľaď, zahrňuje:

  • Divá sliepka (Gallus gallus) – predok našich domácich sliepok.
  • Bažant obyčajný (Phasianus colchicus) – pôvodne z Ázie, dnes aj u nás.
  • Páv korunkatý (Pavo cristatus) – pôvodne z Indie, chovaný aj ako okrasný vták.
  • Jarabica poľná (Perdix perdix) – domáci druh, ohrozený stratou biotopu.
  • Morka divá (Meleagris gallopavo) – zo Severnej Ameriky.
  • Tetraonidi (napr. tetrov, hlucháň) – žijú v severských a horských oblastiach.

🔸 Perličkovité (Numididae)

  • Perlička prilbová (Numida meleagris) – pochádza z Afriky, niektoré formy boli domestikované.

🔸 Prepelicovité / Odontophoridae

  • Prepelica obyčajná (Coturnix coturnix) – aj u nás, migruje do Afriky.
  • Americké prepelice – hlavne v Severnej a Južnej Amerike (napr. California quail).

🔸 Megapodiidae (hrabavce z Oceánie)

  • Kurám podobné vtáky zo Sudnej Ázie, Austrálie a Oceánie.
  • Unikátne tým, že nezohrievajú vajcia telom, ale zahrievajú ich rozkladajúcim sa materiálom.

🔸 Cracidae (kúry, hoky a guany)

  • Tropické oblasti Južnej Ameriky – zriedkavo známe v Európe.

Domestikované druhy hrabavej hydiny

Tu sú najbežnejšie druhy chované človekom, spolu s pôvodom:

DruhLatinský názovPôvodný divý druhZaujímavosť
Sliepka domácaGallus gallus domesticusDivá bankivská sliepka (Južná Ázia)Existuje viac než 500 plemien
Morča domácaMeleagris gallopavo domesticusMorka divá (Severná Amerika)Domestikovali ju Aztékovia
Perlička domácaNumida meleagrisPerlička africkáHlasné a ostražité vtáky, chované aj na ochranu
Prepelica japonskáCoturnix japonicaÁzijská prepelicaChovaná na vajcia, veľmi rýchly rast
Páv domáci (okrasný)Pavo cristatusDivý páv z IndieSymbol krásy, nie je hydina na produkciu
Bažant chovanýPhasianus colchicusDivý bažantChovaný najmä na lov
JarabicaPerdix perdix alebo Alectoris spp.Divé jarabiceNiekedy chované na uvoľňovanie do prírody

Zaujímavosti o hrabavej hydine:

  • Hrabavce majú silné nohy s pazúrmi – v prírode nimi hrabú potravu zo zeme.
  • Väčšinou nelietajú dobre, ale vedia prudko vzlietnuť (napr. prepelice, jarabice).
  • Mnohé druhy sú dôležité z hľadiska poľovníctva aj ekológie.
  • Niektoré divé druhy (napr. hlucháň, tetrov) sú ohrozené.

Na ilustračnom obrázku je Austrálsky hrabavec.

🌡️ Teplota v hniezde austrálskeho hrabavca:

  • Optimálna teplota inkubácie je približne 33 – 35 °C.
  • Samec pravidelne hrabe, prevracia a kontroluje teplotu pomocou svojho zobáka (doslova „meria“ nosom).
  • Ak je príliš teplo – otvorí vrchnú vrstvu kopy a nechá ju vychladnúť.
  • Ak je príliš chladno – prihodí viac lístia a iného materiálu, ktorý sa rozkladá a vytvára teplo fermentáciou.

🐣 Zaujímavosť:

Naopak nižšia teplota vedie k väčšiemu počtu samcov – podobne ako u niektorých plazov!

Ak je teplota vyššia, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa vyliahnu samice.

Informácie o morkách nájdeš aj na Wikipedii

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *