Keď sa povie „Versailles“, väčšina ľudí si predstaví zrkadlové sály, bohaté plesy a nádherné záhrady. Ale len málokto sa zamyslí nad tým, čo jedol kráľ a jeho dvor – a kto sa staral o to, aby nechýbali ani obyčajné vajíčka. A práve tie boli neoddeliteľnou súčasťou dvorskej kuchyne!
🏰 Dvor plný chute a vône
Na dvore Ľudovíta XIV. (1643 – 1715), známeho ako Kráľ Slnko, sa denne konali veľkolepé hostiny. Jedálny lístok zahŕňal desiatky chodov a nesmel chýbať ani sladký záver. Vajíčka boli kľúčovou surovinou, používali sa do omáčok, pečiva, dezertov aj ako ľahké jedlá pre aristokraciu.
🐔 Aké sliepky chovali?
V 17. storočí ešte neexistovali moderné nosnice. Na kráľovskom dvore aj v jeho okolí sa chovali najmä miestne plemená, ktoré boli dobre prispôsobené francúzskemu podnebiu a tradičnému hospodárstvu:
- La Flèche – staré francúzske plemeno s čiernym perím a výrazným dvojitým hrebeňom.
- Predchodcovia Bresse sliepok – v regióne Bresse sa už vtedy chovala kvalitná hydina, ktorá sa mohla dostať až na kráľovský stôl.
- Dekoratívne a exotické plemená – darované z cudziny ako znaky prestíže. Niektoré mohli mať aj ozdobnú funkciu vo Versailles.
V areáli Versailles existovali kráľovské hydinárne, kde sa sliepky chovali nielen pre vajcia, ale aj pre mäso a zábavu detí šľachty.
🚚 Ako sa dvor zásoboval?
Kráľovská domácnosť fungovala ako veľké logistické centrum. Vajcia a hydina prichádzali z rôznych zdrojov:
- Dodávatelia z okolia Paríža pravidelne vozili čerstvé produkty.
- Panstvá a dvorné farmy produkovali vajíčka priamo pre potreby Versailles.
- Vajcia sa uchovávali v popolci, slame alebo vápennom roztoku, aby vydržali dlhšie.
🍮 Vajcia ako súčasť luxusu
Vajíčka boli súčasťou mnohých tradičných jedál dvorskej kuchyne:
- Omelettes sucrées – sladké omelety s cukrom a ovocím.
- Pusinky a suflé – kde boli bielky šľahané do dokonalosti.
- Pečivo a koláče, ktoré si dvor obľúbil najmä počas nedeľných obedov.
🥚 Odhad ročnej znášky vtedajších sliepok:
- 50 až 100 vajec ročne na jednu sliepku
- V najlepších prípadoch (napr. v teplejších oblastiach alebo pri starostlivom chove): do 120 vajec ročne
🐔 Prečo bola znáška taká nízka?
- Plemená neboli vyšľachtené na znášku
Sliepky boli skôr všestranné – chovali sa kvôli vajciam, mäsu aj kvokavosti. Znáška bola len prirodzenou súčasťou ich životného cyklu. - Krátke dni – málo svetla
Sliepky bez umelého osvetlenia prirodzene znášajú menej v zime. Dvor sa spoliehal najmä na jarnú a letnú produkciu. - Sezónna kvokavosť
Väčšina sliepok kvokala a prestala znášať aj na niekoľko týždňov. Vtedy sedeli na vajciach alebo vyvádzali kuriatka. - Výživa a zdravotná starostlivosť
Kŕmenie bolo jednoduché – zvyšky, obilie, zelenina, červy. Neexistovali výživovo optimalizované krmné zmesi.
🧺 Ako to zvládali?
Aby zabezpečili dostatok vajec:
- Chovali veľa sliepok naraz, často aj desiatky.
- Zberali vajíčka denne, aby ich čo najviac uchovali.
- Uchovávali vajcia v popolci alebo vápne – vydržali aj niekoľko mesiacov bez chladničky.
Z roku 1690 pochádza parížsky záznam o cenách, kde sa uvádza, že:
- kurča stálo cca 5–6 solov,
- vajce stálo 1 denier.
Ak mal obyčajný robotník denne príjem okolo 15–20 solov, mohol si dovoliť kúpiť:
- 15 až 20 tuctov vajec – čo však neurobil, pretože väčšinu peňazí minul na chlieb, múku, soľ, a víno.
Pre bežných ľudí boli vajcia sezónne luxusnejšie, ale pre kráľovský dvor to bola rutinná surovina – nakupovaná vo veľkom, často vo forme naturálnych daní z panstiev alebo objednávok cez dvorných dodávateľov.
Komentáre