Keď sa povie „zlaté vajce“, väčšina si možno spomenie na rozprávku. No v skutočnosti existujú vajcia, ktoré sú skutočnými pokladmi. Tieto výnimočné umelecké diela niesli meno Fabergé a vznikali v cárskom Rusku ako darčeky pre cárovné k Veľkej noci. Ich lesk, krása a zložitosť vyrážajú dych dodnes.
Fabergého vajcia. Kto bol Peter Carl Fabergé ?
Autorom týchto nádherných kúskov bol Peter Carl Fabergé, narodený v roku 1846 v Petrohrade. Pochádzal z rodiny francúzskych hugenotov, ktorí sa usadili v Rusku. Po štúdiách vo viacerých európskych mestách (Paríž, Londýn, Drážďany) prevzal otcov klenotnícky ateliér a premenil ho na jednu z najuznávanejších zlatníckych dielní svojej doby.
Fabergé sa preslávil najmä svojím zmyslom pre detail, perfektnou remeselnou prácou a schopnosťou kombinovať klasické klenotníctvo s inovatívnym dizajnom. Jeho výrobky boli známe po celej Európe, no jeho sláva dosiahla vrchol, keď sa stal oficiálnym dvorným klenotníkom cára Alexandra III.
Prvé vajce – Veľkonočný dar z lásky
Tradícia tzv. Fabergého vajec sa začala v roku 1885, keď cár Alexander III. chcel darovať svojej manželke, cárovnej Márii Fjodorovne, niečo mimoriadne k Veľkej noci. Táto kresťanská oslava mala v Rusku veľký význam a darovanie ozdobených vajíčok bolo bežnou tradíciou.
Fabergé vytvoril prvé vajce, nazývané dnes „Henne“ (Sliepka) – elegantne jednoduché biele smaltované vajce, ktoré sa dalo otvoriť. Vo vnútri sa nachádzal zlatý žĺtok, v ňom miniatúrna zlatá sliepka a v nej ešte menšie prekvapenia: kópiu korunovačného šperku a malý rubínový prívesok (oboje sa medzičasom stratili).
Cárovná bola nadšená – a z tradície sa stala každoročná povinnosť: každý rok nové veľkonočné vajce, vždy iné, vždy prekvapujúce.
Dedič tradície – Mikuláš II. a zlatý vek vajec
Po smrti Alexandra III. prevzal tradíciu jeho syn Mikuláš II., ktorý každoročne objednával dve vajcia – jedno pre svoju matku Máriu Fjodorovnu a druhé pre svoju manželku cárovnú Alexandru.
Každé vajce bolo unikátnym umeleckým dielom, zdobené drahými kameňmi, smaltom a často obsahovalo prepracovaný mechanizmus alebo miniatúrnu kópiu skutočného objektu.
Fabergého vajcia – niektoré zo známych vajec:
- Zimné vajce (1913) – napodobňovalo krištáľové námrazy a ľadové kvety, obsahovalo diamantový kôš s jarnými kvetmi. Je považované za jedno z najdrahších.
- Transsibírske vajce (1900) – obsahovalo zlatý model vlaku a mapu trasy Transsibírskej magistrály.
- Korunovačné vajce (1897) – vo vnútri sa nachádzal miniatúrny model kráľovského koča, ktorý bol použitý počas korunovácie Mikuláša II.
Symbolika vajec – kresťanská aj cisárska
Vajce má v kresťanstve významný symbolický význam: je znakom nového života, vzkriesenia a nádeje. Vo východnom pravoslávnom Rusku bola Veľká noc najväčším sviatkom, pri ktorom sa rozdávali krásne maľované vajíčka. Fabergé túto tradíciu povýšil na nový level – spojil duchovnú symboliku s umeleckým majstrovstvom a cárskym prepychom.
Osud po revolúcii – roztrúsené poklady
Po októbrovej revolúcii v roku 1917 bola cárska rodina popravená a Fabergého dielňa zatvorená. Mnohé z vajec skončili v rukách boľševikov, ktorí ich neskôr predávali do zahraničia, aby získali devízy.
Niektoré vajcia sa dostali do zbierok múzeí, súkromných zberateľov (napr. americká rodina Forbes), iné boli dlhé desaťročia považované za stratené.
Neuveriteľné objavy:
- V roku 2004 ruský miliardár Viktor Vekselberg odkúpil deväť cisárskych vajec od rodiny Forbes a vrátil ich do Ruska.
- V roku 2014 bolo jedno dávno stratené vajce nájdené na americkom blšom trhu. Kupca zaujalo len kvôli zlatu, no keď ho otvoril, zistil, že ide o originálne Fabergého vajce z roku 1887.
Fabergé dnes – nesmrteľná značka
Aj po vyše storočí zostáva meno Fabergé synonymom pre luxus a šperkárske umenie. Značka bola obnovená a dnes vyrába exkluzívne šperky a limitované kolekcie vajec inšpirované pôvodnými dielami.
V roku 2013 bolo v Petrohrade otvorené Múzeum Fabergé, kde možno obdivovať jednu z najväčších zbierok originálnych vajec a iných šperkárskych skvostov.
Záver – dedičstvo krásy a viery
Fabergého vajcia nie sú len klenoty. Sú to svedectvá doby, ktoré v sebe nesú bohatstvo kultúry, remeselnej dokonalosti a kresťanskej viery. Hoci vznikli v ére cárov, ich hodnota presahuje politiku a históriu. Sú symbolom toho, že krása, zručnosť a tradícia dokážu prežiť aj tie najbúrlivejšie časy.
Komentáre