Druh husi a zvláštnosti
Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus) je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Od iných husí sa líši najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov. Má tiež elegantne klenutý krk a nápadné hlasné gáganie, ktoré si nemožno pomýliť s iným druhom.
Pôvod druhu
Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy. Názov „africká“ je trochu zavádzajúci – nepochádza z Afriky, ale tento názov pravdepodobne vznikol na základe jej exotického výzoru.
Hmotnosť samca a samice
- Samce (gunáre) dosahujú hmotnosť 6 – 9 kg, niektoré jedince môžu byť ešte ťažšie.
- Samice sú menšie, vážia približne 5 – 7 kg.
Schopnosť lietať
Africké husi majú vďaka svojej robustnej stavbe obmedzenú schopnosť lietania. Dokážu sa nadvihnúť nad zem a preskočiť nízky plot, ale dlhší alebo vysoký let nie je v ich silách.
Sociálne správanie a život v kŕdli
Ide o monogamné vtáky, ktoré si vytvárajú pevné väzby. Jeden gunár môže žiť v páre so samicou, alebo v menšom hareme s 2–4 samicami. V kŕdli si vytvárajú hierarchiu a sú veľmi spoločenské. Samce môžu byť voči iným gunárom teritoriálne.
Sedenie na vajciach a odchov mláďat
Samice znesú 20 – 40 vajec ročne, pričom do jedného znáškového cyklu patrí zvyčajne 5 – 15 vajec. Inkubácia trvá 28 – 32 dní. Samice sú dobré matky, no niekedy sa využíva umelá inkubácia, najmä v intenzívnych chovoch. Mláďatá (húsatá) sú silné a rýchlo rastú, no spočiatku potrebujú suché a teplé prostredie.
Najvhodnejšia strava
Africké husi sú prevažne bylinožravce:
- pastva (čerstvá tráva, ďatelina, lucerna),
- obilniny (pšenica, kukurica, ovos),
- doplnkovo varená zelenina či zemiaky,
- minerály a grit (pre trávenie a tvorbu škrupín),
- nevyhnutný je prístup k čistej vode – nielen na pitie, ale aj na oplachovanie zobáka.
Odolnosť voči chladu a teplu
Africké husi majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Naopak, v letných horúčavách potrebujú tienisté miesto a ideálne prístup k vode na kúpanie – sú totiž náchylné na prehriatie.
Dĺžka života
Pri dobrom zaobchádzaní sa africké husi dožívajú 10 – 15 rokov, niekedy aj viac. V produkčných chovoch sú však často využívané len niekoľko rokov.
Účel chovu
Africké husi sú viacúčelové:
- mäso – výborné, šťavnaté, s výraznou chuťou,
- vajcia – veľké a kvalitné, hoci nie tak časté ako u sliepok,
- ozdobné plemeno – kvôli exotickému výzoru ich chovajú aj milovníci okrasnej hydiny,
- strážny efekt – vďaka svojmu hlasnému gáganí sú skvelým „alarmom“.
Choroby
Africké husi môžu trpieť podobnými chorobami ako ostatné druhy hydiny:
- parazity (vnútorné aj vonkajšie),
- infekcie dýchacích ciest,
- problémy s pečeňou pri nadbytku kukurice alebo tukov.
Prevenciou je čisté prostredie, vhodná výživa a pravidelná kontrola zdravotného stavu.
Vzťah k ľuďom
Africké husi sú ostražité a zvedavé. Dokážu si vytvoriť puto k svojmu chovateľovi, ale voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne – najmä samce. Pri pravidelnom kontakte a pokojnom prístupe sa však dajú dobre skrotiť a sú vďačné za starostlivosť.
Komentáre