Bažanty

Bažanty – krásavci polí a lesov

Bažanty (Phasianidae) sú jedny z najznámejších a najfarebnejších vtákov, ktoré sa v mnohých krajinách stali nielen súčasťou prírody, ale aj poľovníctva a chovateľstva. Hoci u nás je najznámejší bažant obyčajný (Phasianus colchicus), svet bažantov je oveľa rozmanitejší.

Pôvod a biotop

Bažanty pochádzajú pôvodne z Ázie, najmä z oblasti Kaukazu, Číny a strednej Ázie. Práve odtiaľ bol bažant obyčajný v minulosti rozšírený do Európy, kde sa úspešne udomácnil. Dnes sa vyskytuje vo voľnej prírode, najmä v poľnohospodárskej krajine s remízkami, trávnatými okrajmi polí, krovinami a lesnými okrajmi.

Bažanty obľubujú teplé a mierne podnebie, kde nájdu dostatok krytu a potravy. Vyhýbajú sa horským oblastiam, no v nížinách a pahorkatinách sa im darí veľmi dobre.

Rozmnožovanie a mláďatá

Bažanty sa rozmnožujú na jar, pričom samce sú v tomto období veľmi aktívne a teritoriálne. Samec si bráni svoje územie a láka samice charakteristickým volaním a predvádzaním svojho peria.

Znáška: samica znáša 8 až 15 vajec, ktoré kladie do hniezda na zemi, najčastejšie v tráve alebo pod kríkom.
Sedenie: vajcia inkubuje asi 23–25 dní.
Mláďatá sú precociálne, teda hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a začínajú hľadať potravu pod dohľadom matky.

Potrava

Bažanty sú všežravce. Ich potrava je veľmi pestrá a mení sa podľa ročného obdobia:

Na jar a v lete: hmyz, červy, larvy, drobné bezstavovce.
Na jeseň a v zime: semená, bobule, obilniny, listy a korienky.

V chove sa bažantom podáva zrninová zmes (pšenica, kukurica, ovos) doplnená o vitamíny, vápnik a živočíšne bielkoviny (napr. múčne červy).

Správanie a život v kŕdli

Bažanty sú plaché a opatrné vtáky. V prírode sa často zdržujú v malých kŕdľoch, najmä mimo obdobia hniezdenia. V chove sú pomerne neagresívne, no samce môžu byť v období rozmnožovania teritoriálne.

Kŕdle môžu mať 5–30 jedincov, v chove sa odporúča pomer 1 samec na 5–7 samíc.
Lietavosť je obmedzená – bažanty radšej utekajú než lietajú, ale v prípade potreby vedia vyletieť do výšky a krátko preletieť cez prekážky.

Využitie pre človeka

Bažanty majú viacero využití:

Poľovníctvo a lov – bažant obyčajný je tradičnou zverou, chová sa na vypúšťanie do prírody.
Mäso – ich mäso je chutné a vyhľadávané pre jemnosť a výživovú hodnotu.
Okrasné chovy – farebné druhy ako zlatý či diamantový bažant sú obľúbené medzi chovateľmi ako okrasné vtáky.
Zoologické záhrady a ochrana druhov – vzácne a ohrozené druhy, ako bažant mikado či himalájsky monal, sa chovajú aj za účelom záchrany.

Zaujímavosti

Niektoré druhy bažantov (napr. kráľovský) majú chvosty dlhšie ako ich telo – až do 2 metrov.
V mnohých krajinách je bažant symbolom úrody a poľovníckej tradície.
Bažanty dokážu veľmi dobre maskovať svoje perie – samice sú nenápadné, zatiaľ čo samce sú farebne výrazné a zaujímavé najmä v období toku.

V umelých podmienkach (s upraveným svetelným režimom a výživou) môže znáška dosiahnuť až 70 vajec za sezónu.

Bažanty patria medzi precociálne vtáky, čo znamená, že mláďatá sú po vyliahnutí plne operené, vidia, a takmer ihneď dokážu chodiť a prijímať potravu. No napriek svojej samostatnosti sú na starostlivosť matky stále závislé v prvých týždňoch života.

Prvé 2–3 dni: mláďatá sú veľmi krehké, držia sa tesne pri matke. Tá ich zohrieva a vedie k potrave.

Do 2 týždňov: samica mláďatá vedie, chráni ich a upozorňuje na nebezpečenstvo. Zhlukujú sa do jedného celku (kŕdľa).

Od 3. týždňa: mláďatá sú samostatnejšie, no stále sa držia pri matke. V prípade nebezpečenstva sa rozbehnú a skryjú v tráve.

Koniec starostlivosti: približne po 6–8 týždňoch, keď sú mláďatá schopné prežiť samostatne.

Samica je veľmi ostražitá – neustále sleduje okolie.

Pri ohrození často odláka predátora predstieraním zranenia, zatiaľ čo mláďatá sa schovajú.

V období dažďa alebo chladu ich prikryje telom a zohrieva.