Hrabavá hydina je súčasťou radu vtákov zvaného hrabavce (Galliformes). Tento rad zahŕňa mnohé známe druhy, ako sú sliepky, morky, bažanty, prepelice, pávie, jarabice a ďalšie. Rozlišujeme ich na divé druhy a domestikované (chované) formy.
🐦 Počet druhov hrabavej hydiny vo voľnej prírode (divé druhy):
- V prírode poznáme približne 290 – 300 druhov hrabavcov.
- Tieto druhy sú rozdelené do asi 5 čeľadí, z ktorých najznámejšie sú:
- Phasianidae (bažantovité – sliepky, bažanty, jarabice, morky, pávy…)
- Odontophoridae (americké prepelice)
- Numididae (perličkovité – perličky)
- Megapodiidae (hrabavce z Oceánie – napr. austrálske hrabavce)
- Cracidae (kúry, hoky a guany z Južnej Ameriky)
🐓 Domestikované druhy hrabavej hydiny (bežne chované druhy):
V hospodárstve sa bežne chová niekoľko druhov, ktoré vznikli domestikáciou divokých foriem:
- Sliepka domáca (Gallus gallus domesticus) – domestikovaná z divokej bankivskej sliepky
- Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) – z divokej morky z Ameriky
- Perlička domáca (Numida meleagris) – z africkej divokej perličky
- Prepelica japonská/domáca (Coturnix japonica) – z ázijskej prepelice
- Páv korunkatý (Pavo cristatus) – niektoré sa chovajú ako okrasné druhy, nie vyslovene hydina na produkciu
- (Menej časté) – Bažant, jarabica, niekedy chované na mäso či pre poľovníctvo
✅ Zhrnutie:
- Divé druhy hrabavcov: cca 290 – 300 druhov
- Domestikovaných druhov hydiny: cca 5 – 6 základných druhov, z ktorých existujú stovky plemien (napr. stovky plemien sliepok)
Divé druhy hrabavcov (Galliformes)
🔸 Bažantovité (Phasianidae)
Najväčšia čeľaď, zahrňuje:
- Divá sliepka (Gallus gallus) – predok našich domácich sliepok.
- Bažant obyčajný (Phasianus colchicus) – pôvodne z Ázie, dnes aj u nás.
- Páv korunkatý (Pavo cristatus) – pôvodne z Indie, chovaný aj ako okrasný vták.
- Jarabica poľná (Perdix perdix) – domáci druh, ohrozený stratou biotopu.
- Morka divá (Meleagris gallopavo) – zo Severnej Ameriky.
- Tetraonidi (napr. tetrov, hlucháň) – žijú v severských a horských oblastiach.
🔸 Perličkovité (Numididae)
- Perlička prilbová (Numida meleagris) – pochádza z Afriky, niektoré formy boli domestikované.
🔸 Prepelicovité / Odontophoridae
- Prepelica obyčajná (Coturnix coturnix) – aj u nás, migruje do Afriky.
- Americké prepelice – hlavne v Severnej a Južnej Amerike (napr. California quail).
🔸 Megapodiidae (hrabavce z Oceánie)
- Kurám podobné vtáky zo Sudnej Ázie, Austrálie a Oceánie.
- Unikátne tým, že nezohrievajú vajcia telom, ale zahrievajú ich rozkladajúcim sa materiálom.
🔸 Cracidae (kúry, hoky a guany)
- Tropické oblasti Južnej Ameriky – zriedkavo známe v Európe.
Domestikované druhy hrabavej hydiny
Tu sú najbežnejšie druhy chované človekom, spolu s pôvodom:
| Druh | Latinský názov | Pôvodný divý druh | Zaujímavosť |
|---|---|---|---|
| Sliepka domáca | Gallus gallus domesticus | Divá bankivská sliepka (Južná Ázia) | Existuje viac než 500 plemien |
| Morča domáca | Meleagris gallopavo domesticus | Morka divá (Severná Amerika) | Domestikovali ju Aztékovia |
| Perlička domáca | Numida meleagris | Perlička africká | Hlasné a ostražité vtáky, chované aj na ochranu |
| Prepelica japonská | Coturnix japonica | Ázijská prepelica | Chovaná na vajcia, veľmi rýchly rast |
| Páv domáci (okrasný) | Pavo cristatus | Divý páv z Indie | Symbol krásy, nie je hydina na produkciu |
| Bažant chovaný | Phasianus colchicus | Divý bažant | Chovaný najmä na lov |
| Jarabica | Perdix perdix alebo Alectoris spp. | Divé jarabice | Niekedy chované na uvoľňovanie do prírody |
Zaujímavosti o hrabavej hydine:
- Hrabavce majú silné nohy s pazúrmi – v prírode nimi hrabú potravu zo zeme.
- Väčšinou nelietajú dobre, ale vedia prudko vzlietnuť (napr. prepelice, jarabice).
- Mnohé druhy sú dôležité z hľadiska poľovníctva aj ekológie.
- Niektoré divé druhy (napr. hlucháň, tetrov) sú ohrozené.
Na ilustračnom obrázku je Austrálsky hrabavec.
🌡️ Teplota v hniezde austrálskeho hrabavca:
- Optimálna teplota inkubácie je približne 33 – 35 °C.
- Samec pravidelne hrabe, prevracia a kontroluje teplotu pomocou svojho zobáka (doslova „meria“ nosom).
- Ak je príliš teplo – otvorí vrchnú vrstvu kopy a nechá ju vychladnúť.
- Ak je príliš chladno – prihodí viac lístia a iného materiálu, ktorý sa rozkladá a vytvára teplo fermentáciou.
🐣 Zaujímavosť:
Naopak nižšia teplota vedie k väčšiemu počtu samcov – podobne ako u niektorých plazov!
Ak je teplota vyššia, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa vyliahnu samice.
Informácie o morkách nájdeš aj na Wikipedii
Komentáre