Hus labuťovitá (Anser cygnoides)
Druh husi
Hus labuťovitá je druh divokej husy, ktorý prirodzene obýva východnú Áziu. Vyznačuje sa štíhlou postavou, dlhým krkom a tmavým pruhom tiahnucim sa od temena po chrbát. Je priamym predkom niektorých domestikovaných plemien, najmä čínskej a africkej husi. V prírode sa správa ako sťahovavý vták a je zriedkavejšia ako európske druhy husí.
Pôvod druhu
Tento druh má pôvod v severovýchodnej Ázii – najmä v oblastiach Mongolska, severnej Číny a juhovýchodného Ruska. V zime migruje do teplejších oblastí, napríklad do juhovýchodnej Ázie. V minulosti sa domestikoval pred tisíckami rokov v Číne, odkiaľ pochádzajú niektoré dnes známe hospodárske plemená.
Hmotnosť samca a samice
- Samec: 3,5 až 5 kg
- Samica: 3 až 4,5 kg
Hus labuťovitá je teda stredne veľkým druhom husi, s elegantným a štíhlym telom.
Schopnosť lietať
Ako typická divoká hus má výborné letové schopnosti. Dokáže preletieť aj dlhé vzdialenosti počas migrácie. V zajatí, ak má dostatočný priestor a zdravé perie, je taktiež schopná lietať, preto je často potrebné zabezpečiť voliéru alebo ochranné opatrenia.
Ako žijú – monogamné alebo v kŕdli?
Husi labuťovité sú počas väčšiny roka spoločenské a žijú v kŕdľoch. V období rozmnožovania však vytvárajú monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj niekoľko rokov. Partneri si navzájom pomáhajú, najmä pri ochrane hniezda a mláďat. V mimohniezdnom období sú tolerantné a zdržujú sa v skupinách.
Ako dokážu sedieť na vajciach, koľko ich znesú a ako odchovajú mladé
Samica kladie obvykle 5 až 8 vajec do hniezda vystlaného rastlinným materiálom a perím. Inkubácia trvá približne 28 až 30 dní. Na vajciach sedí výlučne samica, zatiaľ čo samec hniezdo stráži. Po vyliahnutí sa mláďatá rýchlo postavia na nohy a rodičia ich vedú k vode, kde sa začínajú samostatne živiť. Obaja rodičia mláďatá ochraňujú pred predátormi.
Aká je najvhodnejšia strava
V prírode sa hus labuťovitá živí prevažne:
- vodnými rastlinami,
- trávou,
- semienkami,
- drobnými bezstavovcami.
V zajatí je ideálna pestrá a prirodzená strava:
- čerstvá tráva alebo lucerna,
- zelenina (napr. šalát, kapusta),
- obilie (pšenica, ovos, jačmeň),
- minerálne doplnky na podporu zdravia a pevnosti vajec.
Zásadný je aj prístup k čistej vode na pitie a plávanie.
Odolnosť voči chladu a teplu
Hus labuťovitá je výborne prispôsobená chladnému podnebiu, keďže hniezdi v severných oblastiach Ázie. Zvláda aj vysoké letné teploty, pokiaľ má prístup k vode na ochladenie. V zajatí však potrebuje ochranu pred prievanom, vlhkosťou a extrémnymi výkyvmi počasia.
Aká je dĺžka života
V prirodzených podmienkach sa dožíva 10 až 15 rokov. Pri chove v zajatí, kde má zabezpečené optimálne podmienky a veterinárnu starostlivosť, sa môže dožiť aj viac než 20 rokov.
Za akým účelom sa chová – mäso, vajcia, perie, pečeň, ozdobné plemeno
Hus labuťovitá sa vo voľnej prírode nechová na produkčné účely, ale je dôležitá ako predok domácich plemien (napr. čínska hus). V zajatí sa často chová ako ozdobné plemeno v zoologických záhradách, parkoch či súkromných chovoch. Vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a zaujímavému správaniu je obľúbená najmä medzi milovníkmi vodného vtáctva.
Majú nejaké špecifické choroby?
Hus labuťovitá je pomerne odolná voči chorobám, najmä vo voľnej prírode. V zajatí sa však môžu vyskytnúť:
- parazity (vnútorné aj vonkajšie),
- ochorenia dýchacích ciest (najmä pri vlhkom alebo znečistenom prostredí),
- zápaly nôh pri nevhodnej podstielke,
- poruchy trávenia pri nevhodnej strave.
Dôležitá je prevencia – čistota, kvalitná strava a veterinárna kontrola.
Aký majú prístup k ľuďom
Divoké husi labuťovité sú prirodzene plaché a opatrné voči človeku. V zajatí, ak sú odchované ručne alebo majú častý kontakt s ľuďmi, si dokážu vybudovať určitú dôveru. Napriek tomu sú spravidla menej kontaktné ako domáce plemená a v období hniezdenia môžu byť teritoriálne.
Komentáre