Druh husi
Talianska hus je úžitkové plemeno husí, ktoré patrí medzi stredne ťažké až ťažké plemená. Je známa svojou výbornou znáškou, pevnou telesnou stavbou a dobrou adaptáciou na rôzne podmienky. Vďaka svojej výkonnosti sa často využíva v produkčných chovoch, ale aj v tradičných hospodárstvach.
Pôvod druhu
Ako už názov napovedá, talianska hus pochádza z Talianska, kde bola vyšľachtená z miestnych populácií domácich husí. Najviac sa chovala v severnom Taliansku (oblasti ako Emilia-Romagna a Piemont). Plemeno vzniklo prirodzeným výberom a neskôr cieleným šľachtením na mäso, znášku a vitalitu.
Hmotnosť samca a samice
- Samec (gunár): 5,5 až 6,5 kg
- Samica: 4,5 až 5,5 kg
Talianska hus má kompaktnú, silnú postavu s dobrým osvalením a bohatým operením. Ich vzhľad je elegantný, no zároveň účelový.
Schopnosť lietať
Talianske husi nevedia lietať. Ich stavba tela a vyššia hmotnosť im neumožňujú vzlietnuť, čo je výhodou pri chove – nie je potrebné vysoké oplotenie ani voliéra.
Ako žijú – monogamné alebo v kŕdli?
Talianska hus je spoločenské, ale mierne dominantné plemeno. V období rozmnožovania si vytvára monogamné páry, ktoré sú stabilné, hoci samci môžu obsluhovať aj viacero samíc v rámci intenzívneho chovu. V kŕdli sa správa pomerne pokojne, no samce si môžu občas obhajovať priestor.
Ako dokážu sedieť na vajciach, koľko ich znesú a ako odchovajú mladé
Samica znesie 40 až 60 vajec za sezónu, pričom znáška je rovnomerne rozložená počas jari a začiatku leta. Inkubácia trvá 28 až 30 dní. Talianske husy nie sú najlepšie liahnice, preto sa často využíva liaheň alebo iné matky (napr. kačice alebo sliepky). Mláďatá sú silné a dobre rastú, najmä pri kvalitnej výžive.
Aká je najvhodnejšia strava
Talianske husi sú vďačné za pastvu, no pre vysokú znášku a rast potrebujú aj:
- obilniny (pšenica, kukurica, jačmeň),
- zelené krmivo (tráva, lucerna, ďatelina),
- koreňová zelenina (mrkva, repa),
- minerálne doplnky (najmä vápnik a fosfor),
- čistú vodu na pitie aj kúpanie.
Ideálne je stravu doplniť o kŕmne zmesi pri znáške a raste mláďat.
Odolnosť voči chladu a teplu
Talianske husy sú odolné a prispôsobivé. Zvládajú aj mierne zimy strednej Európy, pokiaľ majú suchý a bezprievanový prístrešok. V lete znesú teploty do 35 °C, ale musia mať tieň a prístup k vode. Výhodou je ich silná imunita a nízka chorobnosť.
Aká je dĺžka života
Talianska hus sa pri kvalitnej starostlivosti dožíva 12 až 15 rokov, v intenzívnych chovoch sa využíva 5–6 rokov, kým má najvyššiu znášku a kvalitu mäsa.
Za akým účelom sa chová – mäso, vajcia, perie, pečeň, ozdobné plemeno
Talianska hus sa chová predovšetkým na produkčné účely:
- Mäso: jemné, chutné, menej tučné než u iných ťažkých plemien.
- Vajcia: vysoká znáška, dobré liahnutie, výhodné pre odchov.
- Perie: kvalitné, no nie v nadmernom množstve.
- Pečeň: menej využívané na foie gras, ale možné pri intenzívnom výkrme.
- Dekoratívne účely: menej často, hoci ide o elegantné a čisté plemeno.
Majú nejaké špecifické choroby?
Talianska hus je odolná voči bežným chorobám, no ako každé plemeno potrebuje prevenciu:
- parazitárne infekcie (odčervovanie),
- zápaly dýchacích ciest pri zlom vetraní,
- nedostatok vápnika u nosníc,
- zápal kloaky pri zlom ustajnení.
Pri kvalitnej hygiene a strave sa problémy objavujú len výnimočne.
Aký majú prístup k ľuďom
Talianske husi sú vnímavé a mierne temperamentné. Sú zvedavé, no nie agresívne. Pri pravidelnom kontakte sa dajú čiastočne ochočiť. V období znášky môžu byť samce ochranárske. Sú vhodné pre stredne skúsených chovateľov, ale zvládnu ich aj začiatočníci.
Komentáre